Domov je tam, kde je moja rodina
23.11.2022
23.11.2022
„Nie je mi blízke byť stredobodom pozornosti,“ tvrdí s pokorou olympijský víťaz vo vodnom slalome Jiří Prskavec, ktorý vo svojej športovej kariére vyhral už „všetko“. O to viac si váži čas strávený s rodinou, ktorá je pre neho každodennou oporou. Ako dosahuje vytýčené ciele? Ambasádor UNIQA nám prezradil aj to, ako plnohodnotne žiť, keď sa ocitne v kolotoči povinností a pritom sa z toho „nezblázniť“.
Jirka, isté obdobie pôsobíte ako ambasádor UNIQA poisťovne. Veľmi nás to teší a vážime si Vašu priazeň. Čo Vás spája s našou značkou?
V prvom rade rovnaký vek, keďže UNIQA vznikla v roku 1993 a v tomto roku som sa narodil aj ja a po druhé je to naša spoločná obľúbená modrá farba. 😊 Myslím si, že UNIQA verí v dlhodobé seriózne partnerstvo a to si vážim najviac. Asi nikdy nezabudnem na vetu, ktorú mi v prvom roku spolupráce povedal generálny riaditeľ UNIQA: „Jirko, aj keď si tú olympiádu nevybojuješ, my ti budeme veriť dlhodobo.“ Veľmi to na mňa vtedy zapôsobilo. A ak sa o niečo snažím, chcem, aby to bolo rovnako správne, ako celkové fungovanie tejto spoločnosti.
V čom ste na jednej vlne s UNIQA? Pocítili ste v niektorom životnom období, že je dobré mať „za chrbtom“, tak silného partnera?
Cítil som, že mať za sebou „parťáka“ ako UNIQA je veľmi dôležité. To, že športovec podáva nejaké výkony a nie je nejakým spôsobom zväzovaný značkou, s ktorou spolupracuje, je veľmi dôležité. Vo chvíli, keď ako športovec cítim podporu od svojich partnerov, rodiny a známych, je pre mňa dôležité, lebo sa môžem sústrediť len na šport. Ak by na mňa vyvíjali zbytočný tlak a odrazilo sa to na výkone, to je to najhoršie, čo sa môže stať. A v tomto som nikdy necítil tlak zo strany UNIQA a veľmi si to vážim.
Ste jedným z najznámejších športovcov v Čechách i za hranicami. Ako vnímate ošiaľ okolo Vašej osoby, ktorý sa úspešnou reprezentáciou stupňuje?
Neviem, či jeden z najznámejších športovcov... Vnímam, že sa toho okolo mňa deje veľa a čím viac úspechov dosahujem, tým je okolo aj väčší „humbuk“. Nie som z tých, ktorý by si to užíval. Po pretekoch sa vždy teším, keď budem mať pár dní voľna, strávim ich doma s rodinou a užívame si svoj pokoj. V tomto máme veľkú výhodu, že bývame v prírode - blízko lesa, kde nie je veľa ľudí. A čo sa týka „humbuku“, vždy ma zachraňuje, že mám skvelého manažéra, ktorý mi v priebehu roka dokáže naplánovať aktivity tak, aby som mal aj oddychové dni, kedy môžem vypnúť mobilný telefón.
Prezraďte nám Váš každodenný rituál starostlivosti o zdravie a kondíciu.
Môj každodenný rituál pozostáva z troch trojfázových tréningov, v sobotu je jeden tréning a nedeľa je voľná. V rámci zdravia sa držím troch pilierov. Človek musí byť vyrovnaný v práci a nesmie byť toho veľa. Okrem toho, musím mať dostatočný čas na rodinu, aby som si dokázal vyčistiť hlavu. Je pre mňa dôležité dať si v kruhu rodiny, v pokoji - raňajky, obed i večeru, ísť na peknú prechádzku, porozprávať sa o bežných veciach, o tom, ako bolo synovi v škôlke a čo nové sa naučil. Tieto okamihy ma nabíjajú najviac. A potom je to zdravá životospráva. Dodržiavam svoj jedálniček, čo ale neznamená, že niekedy nezhreším... 😊 Keď sa toto všetko spojí, človek je vyrovnaný a šťastný.
Kedy ste sa naposledy cítili na vrchole - športovo i osobnostne?
Skutočne spokojný som bol, keď skončila sezóna. Cítil som, že telo je ešte vo forme, ale zároveň som mal čas na svojich synov a na manželku. Celý týždeň som strávil doma a chodil som s jedným synom do škôlky a s druhým som sa hral na záhrade a väčšinu času sme strávili na hojdačke. Mal som veľkú radosť z toho, že telo si oddýchlo od neustáleho tlaku, bolo to veľmi príjemné a uvoľňujúce.
Čo Vám pomáha, keď sa Vám nedarí, tak ako by ste chceli? Akým spôsobom sa dokážete pozdvihnúť a dobiť baterky?
Dôležité je rozlišovať, či je to „nedarí sa“, v zmysle, že sa má „dariť“ alebo je to „nedarí sa“ z toho, že človeku odišla forma, bolo veľa pretekov, alebo trpí veľkou únavou. Vo chvíli, keď sa nedarí a malo sa dariť, a keď človek sústredil formu na nejaké preteky a nepodarili sa, vždy sa snažím analyzovať, prečo sa to stalo. Prihodilo sa mi to na tohtoročných majstrovstvách sveta. Trvalo mi dlho, kým som to dokázal vyhodnotiť a spätne si myslím, že to zapríčinila príliš skorá výmena lode, približne tri týždne pred pretekmi. Loď sa mi trošku viac točila, na základe toho som urobil prvú chybu, potom som musel riskovať a následne na to, prišla druhá. Myslím si, že analýza je veľmi dôležitá, odniesť si z toho niečo, aby sa to nabudúce neopakovalo. A v konečnom dôsledku, nás prehry vždy posúvajú ďalej. Nesnažiť sa utápať, ale vziať si z nich ponaučenie!
V čom sa odlišujete od iných športovcov? Čo je Vaša najsilnejšia devíza?
Myslím si, že je to tým, že sa nenechám unášať faktom, že som dosiahol nejaký úspech a že sa mi nejakým spôsobom darilo, ale skôr sa zameriavam na to, čo zlepšiť. Nemám pocit, že sa sústredím na to, ako jazdia moji súperi, ale na to, ako jazdím ja a akým spôsobom sa môžem posúvať ďalej. Ak to niekomu z mojich súperov ide na tréningu lepšie, tak ma to v tej chvíli nerozhádže a môžem sa sústrediť sám na seba. Snažím sa upriamiť pozornosť na dôležité preteky. Nie je mi blízke byť stredobodom pozornosti, možno práve preto dokážem tlmiť vedľajšie aktivity a viem, kedy je dôležité sústrediť sa len na šport a na to, čo je v tú chvíľu najdôležitejšie.
V „role“ športovca trávite veľa času cestovaním. Čo pre Vás znamená domov a kde je vlastne Váš skutočný domov?
Áno, ako športovec trávim veľa času cestovaním a domov pre mňa znamená, že sme tam spolu – ja, manželka, naše deti a máme zabehnutý režim. To znamená, že napríklad pri zimnej príprave strávime mesiac a pol, niekde v teple a tam to považujem skoro za „svoj“ domov. Nesprávame sa tam nijak inak ako doma, ale ten náš najväčší domov je v Starej Boleslavi, kde bývame, kde máme náš domček a záhradu a chlapci tam majú všetky svoje hračky. Tam to máme najradšej a to je pre mňa skutočne ten pravý domov, ktorý si spájam s rodinnými návštevami a oslavou Vianoc.
Prezraďte nám, ako vyzerá ten najobyčajnejší deň Jirka Prskavce?
V tieto dni môj deň vyzerá tak, že ma zobudí manželka alebo starší syn, ale väčšinou manželka budí mňa i syna. 😊 Idem vyvenčiť nášho psa a keď sa vrátim, syn je už oblečený a vyčistíme si spolu zuby. Spoločne sa naraňajkujeme, najčastejšie máme müsli s jogurtom a čaj. Potom vytiahneme bicykle a ideme so synom do škôlky, asi kilometer od nášho domu. Po návrate si dáme spoločnú kávu s manželkou a následne na to idem cvičiť, behať alebo sadám do auta a smerujem do Prahy na tréning na vode. Vraciam sa okolo obeda na spoločný obed a popoludní znovu vyrážam na tréning na vodu, tam odtrénujem a čaká ma ešte ďalší tréning, ako napr. posilňovňa. Medzitým manželka vyzdvihne syna zo škôlky a vraciame sa na spoločnú večeru, okúpeme synov, pustíme im jednu rozprávku (Večerníček) a idú spať. Večer si ešte s manželkou sadneme, porozprávame sa a následne ideme spať aj my. Myslím si, že máme obaja toho za ten deň „dosť“. Takto by som nazval môj bežný deň...
O chvíľu je tu čas Vianoc, kde a s kým ich strávite, a čo plánujete robiť? Aké tradície „kraľujú“ vo Vašej rodine?
Vianoce strávim so svojou rodinou, pravdepodobne k nám príde svokor so svokrou, takže nás bude viac. Čo sa týka tradícií, mám veľmi rád rybaciu polievku, ale u mojej manželky sa to veľmi nestretlo s úspechom, takže si na ňu počkám v prvý či druhý sviatok vianočný, kedy idem k babičke. Ale inak máme klasiku: zemiakový šalát, kapra a u nás sa ešte stále hrá na „Ježiška“, pretože chlapci sú malí a veľmi sa na Vianoce tešia. Myslím si, že u nás sú to Vianoce pokoja a veľkej radosti. Chlapci si môžu priať jeden veľký darček a keď ho Ježiško prinesie, to sú vždy krásne okamihy, z ktorých žijem ešte dlho...
Čo nám Jirka v rozhovore neprezradil
Najväčšie úspechy