Pre Slovákov je stabilné bývanie veľmi dôležité – má ho takmer každá rodina. Ochota sťahovať sa závisí od rodinnej situácie a vzťahov
23.03.2026
23.03.2026

Čo pre nás znamená domov? Otázka, ktorá má pre každého svoj jedinečný význam, no pri pohľade cez generácie sa jeho vnímanie výrazne mení. Staršie generácie si bývanie častejšie spájajú so stabilitou a rodinnou históriou, zatiaľ čo mladší ľudia k nemu pristupujú praktickejšie a nemajú problém so sťahovaním. Stále však platí, že Slováci sú na svoj domov mimoriadne fixovaní a stabilné bývanie má takmer každá slovenská rodina. Veľký prieskum rodín finančného domu UNIQA však odhaľuje, ako sa vzťah Slovákov k bývaniu líši medzi generáciami a akú rolu v tom zohrávajú vzťahy v rodine.
Prieskum dokazuje, že domov je centrálnym bodom rodinného života. Hoci takmer každá slovenská rodina uvádza, že majú stabilné a isté bývanie, stále existujú zraniteľné skupiny. Napríklad 11 % patchworkových rodín na Slovensku takéto pevné zázemie nemá.
„V UNIQA si uvedomujeme, že každá rodina a každý domov má svoj jedinečný príbeh a svoje priority, a práve stabilné zázemie je základom ich pohody. Preto je pre nás kľúčové pomáhať rodinám chrániť to, čo je pre nich najcennejšie, “ dodáva Lucie Urválková z UNIQA.
Pre ľudí, ktorí si domov budovali dlhé roky, často aj svojpomocne, je dom alebo byt viac než majetok. Je spojený s časťou ich života, rodinnými spomienkami a pocitom, že je možné niečo hmotné odovzdať ďalej. „Najviac sú na dom naviazaní asi rodičia, predsa len nehnuteľnosť vybudovali a žijú v nej celý život,“ potvrdzuje štyridsaťročná respondentka prieskumu UNIQA.
Silný emocionálny vzťah vedie k tomu, že sa starší ľudia k miestu, kde žijú, pevne viažu a nie sú ochotní na zmenu ani vtedy, keď je to už nad ich sily – či už finančné alebo fyzické. „Staršie generácie sú u nás na majetok viac fixované. Nevedia pochopiť, že by sme len tak odišli alebo že si nehnuteľnosť chceme užívať, a nie v nej ‘otročiť’,“ uviedla v prieskume žena vo veku 34 rokov.
Mladšia generácia totiž pristupuje k veci pragmatickejšie. Nehovorí ani tak o domove, skôr o bývaní, a nehnuteľnosť vníma skôr ako funkčný nástroj a do značnej miery cez optiku peňazí. Tým, ktorí si môžu dovoliť vlastnú nehnuteľnosť, slúži ako investícia alebo praktický spôsob, ako ušetriť na nájme. Tí, ktorí bývajú v prenájme, sú zvyknutí meniť adresu podľa toho, čo im ich finančná situácia umožní.
Výsledkom v oboch prípadoch je, že vzťah mladých k bývaniu je výrazne nezávislejší a prispôsobivejší zmenám. „My to máme s partnerom voľnejšie. Nevadilo by nám presťahovať sa inam, podľa možností a svetovej situácie,“ potvrdzuje jedna z respondentiek. Najotvorenejší voči sťahovaniu sú ľudia z väčších miest, takmer polovica z nich (47%) by som sťahovaním nemala problém.
S príchodom detí a pribúdaním vzťahov v rodine sa ochota sťahovať výrazne mení. Z bývania sa zrazu stáva domov – miesto so stabilným zázemím, bezpečné hniezdo pre výchovu potomkov. Presťahovanie je najťažšie pre viageneračné rodiny (71 %) a patchoworkové rodiny (68 %), kde bydlisko bez zmien súvisí zrejme aj so striedavou starostlivosťou o deti.
„Na dátach je dobre vidieť, že domov je viazaný na životnú situáciu. S rodinou jednoducho rastie potreba istoty, dostupnosti a dlhodobého zázemia. Veríme, že kvalitné poistenie domácnosti je dôležitým pilierom na udržanie stability a pokoja každej rodiny bez ohľadu na to, ako vnímajú svoj domov a aké s ním majú plány,“ komentuje výsledky prieskumu Lucie Urválková, finančná riaditeľka a podpredsedníčka predstavenstva UNIQA.
Aj preto ponúka UNIQA v rámci poistenia nehnuteľnosti a domácnosti niečo navyše – vo vyšších balíkoch zahŕňa napríklad poistenie zodpovednosti pre celú rodinu, ktoré kryje škody až do výšky 2 000 000 EUR. Zaujímavosťou je aj pripoistenie Kyber & IT asistencie, ktoré pomôže pri útokoch v oblasti elektronických platieb alebo pri zneužití osobných údajov napríklad na podvodné získanie pôžičky.