Každá tretia Slovenka považuje svoje psychické zdravie za najohrozenejšie v rodine. Najmä september je pre ženy krízový, upozorňuje psychologička

Každá tretia slovenská žena považuje svoje vlastné psychické zdravie za najohrozenejšie z celej domácnosti. O duševné zdravie žien sa najviac obávajú aj ostatní členovia rodín. Vyplýva to z Veľkého prieskumu rodín finančného domu UNIQA. Odborníci pritom upozorňujú, že práve september je pre psychickú záťaž žien krízový.

Záujem o duševné zdravie, nadchádzajúce udalosti či budúcnosť rodiny nesú podľa prieskumu UNIQA vo väčšej miere ženy. „Ženy častejšie myslia na budúcnosť rodiny a viac si uvedomujú možné finančné riziká pre domácnosť. Zároveň však často nesú aj veľkú časť zodpovednosti za jej každodenné fungovanie. Až 77 percent žien hovorí, že by potrebovali viac času pre seba a 60 percent vníma starostlivosť o starnúcich členov rodiny ako úlohu, ktorá leží najmä na ich pleciach. Tieto čísla ukazujú, že starostlivosť o druhých má svoju časovú, ale aj psychickú a finančnú cenu – a veľmi často ju platia najmä ženy,“ hovorí Ganna Pidgorna, členka predstavenstva UNIQA pre ľudské zdroje, značku a udržateľnosť.

Mentálna a emočná záťaž je neviditeľná

Ženy často nesú veľkú časť každodennej starostlivosti o chod rodiny. Okrem práce riešia deti, školu, domácnosť, zdravotné problémy, termíny aj potreby ostatných členov rodiny. „V 21. storočí sa žena stala nositeľom viacerých rolí v rodine - manželky, matky, tajomníka, chyžnej,  kuchárky, šoféra," hovorí psychologička Eva Klimová.

Upozorňuje, že niektoré ženy sa okrem svojej rodiny starajú aj o starnúcich rodičov či svokrovcov. "Tieto ženy fungujú "sendvičovo"- tlak a povinnosti vnímajú nielen v súvislosti so svojimi dospievajúcimi deťmi, ale aj seniormi, A to nezabúdajme na rolu a povinnosti, ktoré má žena v povolaní. To všetko v jednej osobe. Ak je žena sama, alebo v rodine nemá nikoho s kým by sa o tieto role podelila alebo financie na zabezpečenie týchto povinností dodávateľsky, je to zaťažujúce," konštatuje E. Klímová.

Mnohé ženy preto majú podľa nej pocit, že musia myslieť na všetko a zabezpečiť, aby rodina fungovala. Táto mentálna a emočná záťaž zvonka nemusí byť veľmi viditeľná, ale postupne sa môže prejaviť vyčerpaním, úzkosťou, poruchami spánku alebo pocitom, že už toho je priveľa.

Ženy na jeseň  platia "účet za leto"

Po lete sa podľa odborníčky táto psychická záťaž žien často ešte zvýrazní: "September je pre duševné zdravie žien v rodinách krízovým obdobím. Znamená návrat do práce a školy, ranné vstávanie, krúžky, úlohy, termíny a opätovné zosúladenie režimu celej rodiny. Z voľnejšieho letného fungovania sa niekedy veľmi rýchlo prechádza do plného pracovného tempa. Pre človeka, ktorý koordinuje väčšinu rodinných povinností, môže byť tento prechod pomerne náročný. Na jednej strane sa mnoho žien teší, že deti pôjdu do školy, na druhej strane prichádza ďalšia záťaž, " vysvetľuje Eva Klimová.

V kontraste s ohrozením duševného zdravia žien v rodinách však stojí jednoznačná štatistika: Medzi ľuďmi, ktorí sa na Slovensku rozhodnú ukončiť svoj život, je až 85 percent mužov. Podľa odborníčky je za tým aj väčšia ochota žien priznať si, že majú problémy s duševným zdravím, než u mužov. "Ženy zvyčajne o svojom prežívaní hovoria otvorenejšie a skôr si priznajú, že nie sú v poriadku. Častejšie dokážu pomenovať úzkosť, vyčerpanie či depresívne prežívanie a vyhľadať pomoc. Aj preto môžu samy seba vnímať ako psychicky najohrozenejšieho člena rodiny."

Pomoc odborníka si mnohí nemôžu dovoliť

Podľa prieskumu UNIQA riešilo rodinné problémy s psychológom už 22 % Slovákov. Napriek rastúcemu záujmu o odbornú pomoc zostáva najväčšou prekážkou jej cena. Za finančne nedostupnú ju považuje až 59 % ľudí, ktorí by ju chceli využiť. Dáta z prieskumu tiež ukazujú, že každá tretia slovenská rodina minie počas mesiaca všetko, čo zarobí. Aj podľa psychologičky Evy Klimovej zohrávajú financie významnú úlohu pri rozhodovaní, či vyhľadať psychologickú pomoc. „Prekážkou nie je len nedostatok odborníkov, ale aj cena služieb. Ak takmer 60 percent záujemcov považuje psychologickú pomoc za finančne nedostupnú, nemožno hovoriť iba o neochote vyhľadať odborníka. Pre rodiny, ktoré potrebujú pravidelné konzultácie, môže ísť o výdavok, ktorý si jednoducho nemôžu dovoliť. Navyše, dostupnosť psychologickej pomoci vo verejnom systéme je stále veľmi obmedzená,“ dodáva.

Problémom je podľa psychologičky aj to, že ľudia často nevedia, na koho sa majú obrátiť. "Nie vždy sa orientujú v rozdiele medzi psychológom, psychoterapeutom a psychiatrom, prípadne nevedia, kde nájsť overeného odborníka. Keď je už človek vyčerpaný alebo v kríze, aj samotné hľadanie pomoci preňho môže byť náročné.“ Zvyšuje sa tak riziko, že sa dostane k osobám bez potrebnej odbornej kvalifikácie a oprávnenia na poskytovanie psychologických služieb.

„Vieme, že ľudia niekedy nepotrebujú iba odborníka, ale aj človeka, ktorý sa ich v správnej chvíli opýta, či sú v poriadku. Preto podporujeme vzdelávanie v oblasti duševného zdravia a Kurzy prvej pomoci pre duševné zdravie. Rovnako ako pri fyzickom úraze, aj pri psychických ťažkostiach môže včasná reakcia a správne nasmerovanie práve na odbornú pomoc výrazne pomôcť,“ hovorí Ganna Pidgorna z UNIQA.

Podpora rodín aj tam, kde ich vlastné sily nestačia

Výsledky prieskumu zároveň ukazujú, v ktorých oblastiach dnes rodiny potrebujú najväčšiu podporu. UNIQA na tieto potreby reaguje aj prostredníctvom svojho Nadačného fondu UNIQA, ktorý podporuje projekty zamerané na duševné zdravie a jeho destigmatizáciu, pomoc rodinám v náročných životných situáciách, starostlivosť o ľudí odkázaných na pomoc iných, ako aj o ľudí v závere života a ich blízkych.

„Rodina je pre väčšinu ľudí prvým miestom, kde hľadajú bezpečie a pomoc. Náš prieskum však zároveň ukazuje, akú veľkú záťaž môže starostlivosť o blízkych pre rodinu znamenať – psychicky, časovo aj finančne. Preto chceme nielen rozumieť tomu, čomu rodiny čelia, ale aj pomáhať tam, kde už ich vlastné sily nestačia. Prostredníctvom Nadačného fondu UNIQA podporujeme odbornú pomoc v oblasti duševného zdravia, starostlivosti o ľudí odkázaných na pomoc druhých aj sprevádzanie ľudí v závere ich života a ich blízkych. Sú to rôzne životné situácie, ale spája ich jedno: človek v nich by nemal ostať bez podpory,“ konštatuje Ganna Pidgorna, členka predstavenstva UNIQA pre ľudské zdroje, značku a udržateľnosť.