Slovensko čelí alarmujúcemu poklesu pôrodnosti: mladí sa boja rodičovstva - dôvodom nie sú financie

Podľa Štatistického úradu SR sa v roku 2025 narodilo na Slovensku 42 019 detí, čo je takmer o tretinu menej ako v roku 1995. Výrazne klesla aj tzv. hrubá miera pôrodnosti, ktorá dosiahla 776 narodených detí na 100-tisíc obyvateľov – ešte pred pár rokmi pritom táto hodnota bežne presahovala hranicu 1 000. Pod túto úroveň sa Slovensko prepadlo až v posledných štyroch rokoch, počas ktorých si nepriaznivý trend udržiava.

„Hrubá miera pôrodnosti sa na Slovensku dostala v roku 2025 na najnižšiu úroveň za posledných 100 rokov, teda bola nižšia aj ako napríklad počas 2. svetovej vojny,“ uviedla riaditeľka odboru štatistiky obyvateľstva Zuzana Podmanická na webovej stránke úradu.

Mladí ľudia pochybujú o rodičovstve

Finančný dom UNIQA vo svojom novom Veľkom prieskume rodín 2026 prináša viacero údajov, ktoré tieto štatistiky dokresľujú. Až dve tretiny bezdetných párov sa vyjadrili, že by deti chceli mať. Zároveň však až 71% bezdetných párov uvádza, že sa obáva do akého sveta by deti priviedli a až 77 percent Slovákov sa obáva svetového konfliktu.

„Je logické, že ak mladí ľudia sami nevedia, aká budúcnosť ich čaká, a ako bude svet vyzerať v najbližších rokoch, obávajú sa mať deti,“ hovorí riaditeľ Ligy za duševné zdravie Andrej Vršanský. Upozornil však aj na ďalší fenomén - až 44 percent mladých ľudí pochybuje, či by vôbec boli dobrými rodičmi. Za ich pochybnosťami najčastejšie stojí ich aktuálny psychický stav a strach zo zlyhania pri výchove.

„Obavy mladých ľudí priviesť dieťa do dnešného sveta by sme nemali vnímať ako odmietanie rodiny. Je to skôr signál, že potrebujú viac istoty - vo vzťahoch, v zdraví v budúcnosti, aj v tom, že na náročné situácie nezostanú sami,“ hovorí na výsledky prieskumu generálny riaditeľ finančného domu UNIQA Rastislav Havran.

Aj riaditeľ Ligy za Duševné zdravie Andrej Vršanský potvrdzuje, že  dnes vo vzťahu k deťom často rozmýšľame, ako nad projektom v práci. „Sme orientovaní na výsledok, výkon. Aby naše deti mali záujmy, aby mali krúžky, aby sa rozvíjali. Prídeme domov, a považujeme za úspech, keď máme „všetko odškrtnuté.“ Nie to, že sme sa napríklad 20 minút kvalitne porozprávali s dieťaťom, aby sme zistili, ako sa naozaj má. Na to kvôli povinnostiam nemáme čas. Aj rodičovstvo preto často vnímame najmä ako nekončiaci sled povinností a kladieme si otázku: Zvládnem to vôbec? Deti však vychovávame nie tým, čo im rozprávame. Ale tým, čo im nehovoríme - vlastným príkladom. To môže byť čiastočne vysvetlením tohto strachu ľudí, ktorí o rodičovstve uvažujú, a čiastočne aj „návodom na použitie v rodičovstve,“ dodáva.  

Ovplyvňuje ich aj pôvodná rodina

Mladí ľudia, ktorí pochybujú o vlastnom duševnom stave v súvislosti s budúcim rodičovstvom, si môžu niesť zlú skúsenosť z vlastnej rodiny, v ktorej vyrastali. Už minuloročný prieskum UNIQA priniesol niekoľko znepokojujúcich zistení: mnohí mladí ľudia cítia nedostatok podpory od najbližších, majú pocit, že nezvládajú svoju rolu v rodine, chýba im láska a tiež vedomie, že sú vypočutí.

„Rodina je najdôležitejší faktor ovplyvňujúci budúcnosť mladého človeka. Má zásadný vplyv na to, ako raz bude vyzerať jeho vlastná rodina. Môže byť podobná - ak sa  rozhodne opakovať vzorce z vlastnej rodiny. Ak prijíma spôsob správania svojich rodičov, ich hodnoty a to, čo s nimi zažil. Môže sa však aj rozhodnúť, že to bude úplne inak. Ak má zlú skúsenosť, ak v jeho rodine bolo napríklad násilie, či hádky. Vzorce správania zažité v detstve sú však veľmi silné, a zmena nie je ľahká. Preto sa môže stať, že traumy zo zle fungujúcej rodiny sa prenášajú z generácie na generáciu,“ hovorí psychologička Nela Ďuríková z Ligy za duševné zdravie.

Aj z tohto kruhu narušených rodinných vzťahov sa však podľa nej dá vystúpiť. „Mladí ľudia nežijú v bubline, vidia ako sa žije v iných rodinách u ich kamarátov, porovnávajú rodinný život doma a inde. Môžu mať napríklad partnera, ktorý im ukáže iný spôsob fungovania rodiny. Vplýva na nich aj online svet, ktorým im tiež ponúka rôzne obrazy rodinných vzťahov - to všetko neskôr pôsobí na to, akú rodinu vytvoria oni sami.“

Financie a „zrážka s realitou“

V pozadí pochybností o rozhodnutí stať sa rodičmi sú však aj finančné podmienky, starosti s financiami dnes narúšajú pocit bezpečia až v 56 percentách slovenských rodín.

„Zaujímavé je, že keď mladí ľudia končia vysokú školu, sú jednoznačne nastavení, že chcú mať deti a založiť si rodinu. Ich záujem postupne klesá s rastúcim vekom. Prejavuje sa fenomén, že akonáhle sa mladý človek obrazne povedané - zrazí s realitou a musí si nájsť prácu a zabezpečiť bývanie, záujem o rodičovstvo klesá. Otázkou teda je, kto by mal v mladých ľuďoch  udržať to prvotné nadšenie – áno, chceme mať deti a zvládneme to,“ hovorí Michal Mislovič, analytik prieskumnej agentúry NMS.

Približne 13 percent bezdetných párov však uvádza ako dôvod, prečo nechcú mať deti to, že „uprednostňujú svoj vlastný život.“

„Nie je to len záležitosť Slovenska, je to trend, ktorý vidíme v celom západnom svete. Je to určitá skupina ľudí, ktorá síce nie veľká, ale sú to páry, ktoré keď sú konečne zabezpečené - majú bývanie a prácu, rozhodnú sa, že je čas myslieť na seba a „užiť si život.“ Finančné zdroje a voľný čas nechcú investovať do detí, ale do seba,“ konštatuje Michal Mislovič.   

Pozoruhodné podľa neho je aj to, že okolo štyridsiatky prichádza zlom: „Vtedy si bezdetní ľudia začínajú uvedomovať, že čas na rodičovstvo sa skracuje a túžba po dieťati môže opäť zosilnieť. Vo veku 45 rokov často prichádza isté zmierenie s tým, že rodičovstvo sa nemusí naplniť,“ vysvetľuje analytik M. Mislovič.

Aj preto má finančný dom UNIQA ambíciu podporovať oblasti, ktoré majú zásadný vplyv na kvalitu života  rodín - od zdravia a prevencie až po psychickú odolnosť.

„Nadačný fond UNIQA už dlhodobo spolupracuje s organizáciami, ktoré sa venujú duševnému zdraviu. Spolu s Ligou za duševné zdravie aktuálne v Bratislave otvárame Fitko pre dušu – priestor pre deti aj rodičov, ktorý ponúka konkrétne nástroje na posilnenie duševnej pohody, vzťahov a odolnosti v každodennom živote našich rodín,“ hovorí Rastislav Havran, CEO finančného domu UNIQA.